Tento svoj príbeh mi v bare v zastrčenej uličke za Starou tržnicou porozprával Samuel K., tanečník, príležitostný herec v reklamách, murár, reštaurátor, podľa vlastných slov „polovičný Žid, polovičný Cigán“. Krátko po tom, ako mi opravil komín na mojom starom dome, zomrel. Pokračovať v čítaní
Sadol si na lavičku, čo stála hneď vedľa mojej, a zapálil si cigaretu. Pozeral pred seba z terasy hradného parku, pod ktorým rachotilo mesto. Oproti modrej oblohe z neho bola vidieť len vrchná polovica veže korunovačného dómu uhorských kráľov, so zlatou korunou na vrchole, trblietavou v letnom slnku. Pokračovať v čítaní
Vytiahnem kľúče a zaštrngocem nimi nad hlavou. Toto gesto neostalo davom nepovšimnuté a všetci ako jeden muž taktiež vytiahli svoje kľúče a začali nimi štrngať nad hlavami. V tom okamihu som už nechápal vôbec nič. Moja úloha debila v hlavnom stane kontrarevolúcie sa práve začínala. Pokračovať v čítaní
Boli to úplne zvery a treba povedať, že kompletne všetci. Vybrali si najlepšie slnečné miesto v kopcoch nad mestom, svahy, kde po stáročia dozrievalo hrozno. Ticho a slnko, neskôr poprašok snehu a stále to nekonečné ticho, rozprestreté nad vzdialeným, akoby podvedomým hlukom rušného mesta, tam dole. Pokračovať v čítaní
Za dusných nocí obťažuje obyvateľov nášho mesta podivný zvuk. Záhadné hvízdanie preniká aj do najzapadlejších uličiek, rozochvieva posledné nezničené pouličné lampy, zhadzuje z okien kvetináče, preniká aj cez najutesnenejšie okná. Nepokojní mešťania nemôžu ani len otvoriť okná svojich zatuchnutých spální. Pokračovať v čítaní
Priniesol som vám Švejka, povedal asi osemdesiatročný starý muž, zohol sa k vozíku a padol. Stanislavovi bolo hneď jasné, že je mŕtvy. Je iba predmetom, bábkou, čo leží v zadnom sklade kníhkupectva na Obchodnej ulici. Stanislav vtedy videl tohto muža prvý a aj posledný raz. Pokračovať v čítaní
Zobraziť viac →
Zobraziť viac →
Zobraziť viac →