Aj elementárne jasný úmysel, napríklad vytvoriť slušné zásoby pšenice,
ktorá nevymrie počas jedného večera, sa javil až príliš zložito a komplexne.
Množstvo premenných a žiadne záchranné lano. Celkom sympatické gesto,
ale dnes si na to skoro nikto nespomenie. Nezostali žiadne evergreeny,
ktoré by rozosmievali náhodných chodcov. Keď tu zrazu sa vynorila
košatá historka o náročnom čítaní akejsi úmornej prózy.
Pokiaľ ti ale niekto týmto spôsobom vliezol do hlavy, dotyčný to nepovažoval
za nepríjemné. O morálnej stránke veci radšej pomlčím. Tvoj podvedomý prísľub
o kritickom skúmaní a rozkladaní textu veľmi rýchlo zbledol. Áno, dosť skoro
sme postrehli, že spomienka na ten deň bola iluzórna. A ozval sa sitcomový smiech.
Ďalšie udalosti preskočím, len podotknem, že epizóda končila dlhým
jasným šepotom, z ktorého si každý vzal niečo iné. Cieľom malo byť
zachytenie situácie v celej jej pravdivosti. Ale smola, na to nám chýbali skúsenosti.
Alebo bola na vine práve tá horúčkovitá snaha? Z podobných nutkaní nikdy
nič dobré nevzišlo. Stálo by teda za to vymyslieť si vlastnú geometriu
a následne ju vztiahnuť na deje, ktoré nám unikajú.
„Prízraky, tam nechoďte,“ ozývalo sa z opustených stavieb.
Dodávky elektriny sa zatiaľ nepodarilo obnoviť, a my sme sa mohli utešovať
len tým, že ak to bude nutné, zopakujeme magické heslo: „Padni, komu padni!“
a svet sa vráti o úroveň späť. Ostalo len pri snahe, márnej, ale napriek tomu
obsahujúcej cenný študijný materiál, ktorý sa využije inde. Adekvátnych je len
prvých sto strán, zvyšok ešte potrebuje revízie. Jedného dňa určite získame mandát.
A potom sa určite nejako zapojíme.