Když dojeli milenci do Budína, nastával málem soumrak. Vsedli do kočáru, který táhlo spřežení plachých koní. Z Pešti doposud nevymizely tyto nájemné vozy a na rozdíl od ostatních zemí, v nichž se s nimi můžeme ještě setkati, nejsou strašnější ani více zbědované než motorové vozy. Pokračovať v čítaní
Vytiahnem kľúče a zaštrngocem nimi nad hlavou. Toto gesto neostalo davom nepovšimnuté a všetci ako jeden muž taktiež vytiahli svoje kľúče a začali nimi štrngať nad hlavami. V tom okamihu som už nechápal vôbec nič. Moja úloha debila v hlavnom stane kontrarevolúcie sa práve začínala. Pokračovať v čítaní
Ako sa len zmenil okolitý svet, Dedoluško si to musel všimnúť aj vo svojej nebeskej posteli. Isto vidí a čuduje sa, že na mieste, kadiaľ sa tiahli industriálne rúry, v ktorých zlovestne bublali drahocenné chemické komodity komunizmu, stoja teraz obchody s pestrým sortimentom a kvalitným personálom. Pokračovať v čítaní
Boli to úplne zvery a treba povedať, že kompletne všetci. Vybrali si najlepšie slnečné miesto v kopcoch nad mestom, svahy, kde po stáročia dozrievalo hrozno. Ticho a slnko, neskôr poprašok snehu a stále to nekonečné ticho, rozprestreté nad vzdialeným, akoby podvedomým hlukom rušného mesta, tam dole. Pokračovať v čítaní
Sadol si na lavičku, čo stála hneď vedľa mojej, a zapálil si cigaretu. Pozeral pred seba z terasy hradného parku, pod ktorým rachotilo mesto. Oproti modrej oblohe z neho bola vidieť len vrchná polovica veže korunovačného dómu uhorských kráľov, so zlatou korunou na vrchole, trblietavou v letnom slnku. Pokračovať v čítaní
Posledním útočištěm lidí, kteří nechtěli jít do války, byl garnizón. Znal jsem jednoho suplenta, který nechtěl střílet jako matematik u artilerie, a kvůli tomu ukradl hodinky jednomu nadporučíkovi, aby se dostal na garnizón. Učinil tak s plnou rozvahou. Válka mu neimponovala… Pokračovať v čítaní
Môžete si ich ľahko nájsť na mape. Choďte smelo hore Hronom a tam, kde sa vám už zelená farba zpod prsta celkom vylení, zabočte doľava k potoku, ktorému zabudli pripísať meno, alebo nevedeli, ako sa volá; hoci odjakživa celý vidiek ho nazýva Belicou. Pokračovať v čítaní
Sadol si na lavičku, čo stála hneď vedľa mojej, a zapálil si cigaretu. Pozeral pred seba z terasy hradného parku, pod ktorým rachotilo mesto. Oproti modrej oblohe z neho bola vidieť len vrchná polovica veže korunovačného dómu uhorských kráľov, so zlatou korunou na vrchole, trblietavou v letnom slnku. Pokračovať v čítaní
Ale jakživ se nesmířím s tím, čemu se tady říká „traffic“, totiž s frekvencí na ulicích. Vzpomínám s hrůzou na den, kdy mne poprvé dovezli do Londýna. Nejdřív mne vezli vlakem, pak běželi nějakými nesmírnými zasklenými halami a strčili mne do mřížové klece, jež vypadá jako dobytčí váha. Pokračovať v čítaní
Zdá sa, že najlepšou schopnosťou človeka je možnosť vybrať si. Kam ísť, čo zjesť a čo si obliecť. Kde bývať a v ktorej kaviarni sa naobedovať. S kým sa porozprávať a okolo koho len rýchlo prejsť a predstierať zaneprázdnenosť. Ale túto vojnu sme si nevybrali, stala sa nám jedného rána, spadla nám na hlavu… Pokračovať v čítaní
Zobraziť viac →
Zobraziť viac →
Zobraziť viac →