Dosiahneme rýchlejšie stmievanie? Ak dôjde k bezprecedentným
a radikálnym zmenám, tak nevidím dôvod, prečo by sme nemohli uspieť.
Ručíme za to nielen vlastným pohľadom na spoločnosť, ale aj zajtrajším váhaním,
ktorému sa stále môžeme vyhnúť. Aj keď všeličo nasvedčuje,
že predsa len dôjde k nejakému otrasu. Je to pomerne náročný kúsok,
vyskúšaj si ho. Napokon, raz sa to už stalo. Vtedy sme to nazvali
„predbežným útekom.“ Stále si myslím, že deň by mal
končiť poriadnym hurhajom, vďaka ktorému budeš mať pocit, že v tebe prúdi krv.
Ale určite to celé neabsolvujem len kvôli tomu, je to skôr len jeden z mojich cieľov.
Stále je tu čas vysporiadať sa s námietkou, že takto nastavená rutina,
by len spôsobila ďalšie vymieranie druhov. Už ich mnoho neostáva,
tak čo sú jeden-dva navyše, všakže? Problém je, že až potom sa začneme
dožadovať niečoho pochmúrnejšieho. Zrejme by ten koniec malo
aspoň niečo naznačiť, aby sme sa stihli pripraviť. Vytvoril by sa nejaký základ,
na ktorý budú môcť nadviazať ďalšie predstavy. Ak by sa istota
stala integrálnou súčasťou každodennosti, naša mundánna existencia
by natrafila na svoje limity. Čo som ja a čo je ono? Čo leží za horizontom,
kde sa s nenútenou samozrejmosťou stále pestujú orchidey,
akoby sa nič dramatické nedialo? Žeby sme sa celý ten čas mýlili,
ale nikto sa nám o tom zo slušnosti nezmienil?
Zobraziť viac →
Zobraziť viac →
Zobraziť viac →