Pátranie

„Copak já jsem někdy v životě ukradl pušku?“
Max Jacob

Hmatáme rukou po zbrani, už-už ju zovrieť, ale potom nás prepadne neistota.
Vlastnili sme vôbec niekedy zbraň? A ak áno, bola skutočná?
Niekde vzadu v pamäti nám hlodá pochybnosť, že čo ak predsa…?

Vyškrtneme teda jedno nudné posedenie pri čaji,
a namiesto toho si popíšeme geometriu aktuálnych snov.
A potom sa v nich ozve očakávaný výstrel. Pri troche šťastia sa
v nastalom zmätku podarí detekovať nejaký refrén,
predávajúci jasné nariadenia, a práca tak pôjde viac od ruky.

Ale už v tejto chvíli má čitateľ v rukách všetky indície na to,
aby odhalil vraha. Nehrám s tebou žiadnu falošnú partiu,
pokiaľ logicky uvažuješ, k cieľu musíš doputovať. Alebo, že by sa ti
z nejakého dôvodu nechelo? Tak si aspoň počkaj na menoslov všetkých
zranených, a na záverečné pokyny z kapitánskeho mostíka. Do odchodu
lode ostáva slabá polhodinka. Počkáme ťa na palube.

— Dušan Šutarík