Boli to úplne zvery a treba povedať, že kompletne všetci. Vybrali si najlepšie slnečné miesto v kopcoch nad mestom, svahy, kde po stáročia dozrievalo hrozno. Ticho a slnko, neskôr poprašok snehu a stále to nekonečné ticho, rozprestreté nad vzdialeným, akoby podvedomým hlukom rušného mesta, tam dole. Pokračovať v čítaní
Sadol si na lavičku, čo stála hneď vedľa mojej, a zapálil si cigaretu. Pozeral pred seba z terasy hradného parku, pod ktorým rachotilo mesto. Oproti modrej oblohe z neho bola vidieť len vrchná polovica veže korunovačného dómu uhorských kráľov, so zlatou korunou na vrchole, trblietavou v letnom slnku. Pokračovať v čítaní
Sadol si na lavičku, čo stála hneď vedľa mojej, a zapálil si cigaretu. Pozeral pred seba z terasy hradného parku, pod ktorým rachotilo mesto. Oproti modrej oblohe z neho bola vidieť len vrchná polovica veže korunovačného dómu uhorských kráľov, so zlatou korunou na vrchole, trblietavou v letnom slnku. Pokračovať v čítaní
Zobraziť viac →
Zobraziť viac →
Zobraziť viac →