Sadol si na lavičku, čo stála hneď vedľa mojej, a zapálil si cigaretu. Pozeral pred seba z terasy hradného parku, pod ktorým rachotilo mesto. Oproti modrej oblohe z neho bola vidieť len vrchná polovica veže korunovačného dómu uhorských kráľov, so zlatou korunou na vrchole, trblietavou v letnom slnku. Pokračovať v čítaní
Ale jakživ se nesmířím s tím, čemu se tady říká „traffic“, totiž s frekvencí na ulicích. Vzpomínám s hrůzou na den, kdy mne poprvé dovezli do Londýna. Nejdřív mne vezli vlakem, pak běželi nějakými nesmírnými zasklenými halami a strčili mne do mřížové klece, jež vypadá jako dobytčí váha. Pokračovať v čítaní
Sadol si na lavičku, čo stála hneď vedľa mojej, a zapálil si cigaretu. Pozeral pred seba z terasy hradného parku, pod ktorým rachotilo mesto. Oproti modrej oblohe z neho bola vidieť len vrchná polovica veže korunovačného dómu uhorských kráľov, so zlatou korunou na vrchole, trblietavou v letnom slnku. Pokračovať v čítaní
Za dusných nocí obťažuje obyvateľov nášho mesta podivný zvuk. Záhadné hvízdanie preniká aj do najzapadlejších uličiek, rozochvieva posledné nezničené pouličné lampy, zhadzuje z okien kvetináče, preniká aj cez najutesnenejšie okná. Nepokojní mešťania nemôžu ani len otvoriť okná svojich zatuchnutých spální. Pokračovať v čítaní
Dnes popoludní, znechutený väčšmi než inokedy celým svojím doterajším životom, vytratil sa Ivan Pustaj nepozorovane z domu. Vošiel na chvíľu pod viechu a vypil postojačky medzi kočišmi, robotníkmi a drobnými úradníkmi, práve sa vracajúcimi z práce, dva razy po deci vína. Potom v ľahkej a príjemnej otupenosti, ktorou naň zapôsobil alkohol, blúdil asi pol hodiny po uliciach. Pokračovať v čítaní
Březen 1995 Stalo se to patnáctého března během odpolední procházky. Obloha za okny byla tmavá a po okně stékal mokrý sníh. Loudala jsem se k šatně a záviděla starším holkám, že na procházku nemusí. Povinnou dávku zdravého pohybu na čerstvém vzduchu… Pokračovať v čítaní
Posledním útočištěm lidí, kteří nechtěli jít do války, byl garnizón. Znal jsem jednoho suplenta, který nechtěl střílet jako matematik u artilerie, a kvůli tomu ukradl hodinky jednomu nadporučíkovi, aby se dostal na garnizón. Učinil tak s plnou rozvahou. Válka mu neimponovala… Pokračovať v čítaní
Ako sa len zmenil okolitý svet, Dedoluško si to musel všimnúť aj vo svojej nebeskej posteli. Isto vidí a čuduje sa, že na mieste, kadiaľ sa tiahli industriálne rúry, v ktorých zlovestne bublali drahocenné chemické komodity komunizmu, stoja teraz obchody s pestrým sortimentom a kvalitným personálom. Pokračovať v čítaní
Zobraziť viac →
Zobraziť viac →
Zobraziť viac →