Dedoluško

„O-ot a vyjeb… a i-ča a nevíš ty o-ot a pojeb a i-ča, jeb… jeb… jeb…“ rinulo sa z ich testosterónového epicentra, pichali prstami do električkového vzduchu. Všetci chcú jebať, spieva Rytmus, stoporená pubertálna mládež je z toho v extáze, aj Karolova mladá kolegyňa – no áno, zo zvedavosti si prezrel jej fejsbúkový profil – zavesila si naň akéhosi fešáka zo strieborného plátna a kamarátka Mimi Pipi Lulu Fufu jej fotku okomentovala postrehom hodným dámy:

„Ten je prudko jebateľný.“

Ach, mladá maturantka pojebala herca, to sú dnes časy.

Na okamih Karolom presvišťala obava, či sa aj pomaly ale isto dospievajúci Dominik nerúti do tohto sveta, k tomuto nadržanému chaosu a k tejto nadržanej chase, ktorá prioritne rieši uspokojovanie svojich sexuálnych pudov, prípadne chľast a až potom všetko ostatné. Ale Dominikova zahĺbenosť do kníh a návštevy kostola a znalosť biblie, tóry, koránu a inej základnej náboženskej literatúry predsa len bezpečne popierali túto alternatívu, až sa Karol zahanbil, že ho čosi také vôbec napadlo.

Dominik vystúpil v centre, Karol sa díval za svojim synom vlečúcim sa so zvesenou hlavou a bolo mu nevysvetliteľne smutno. Odviezli sa spolu s Renátou a s neželanou spoločnosťou rapujúcich uhrovitých mládencov na Hlavnú stanicu. Kliesniac sa davom sfanatizovaným cestovaním zadarmo prišli na nástupište číslo štyri k pristavenému osobáku.

Pri nastupovaní do poschodovej súpravy slovenských železníc Karola a Renátu ochromil vpád arktického vzduchu, klíma zo všetkých síl stláčala teplotu pod pätnásť stupňov, Renáta sa balila do šálov, ešte že ich má, nech len Karol vidí, že sa jej odrazu zídu. Karolovi volala bývalá manželka, že má Dominik teplotu.

„Nemal sa ísť kúpať, hneď som to hovorila,“ pichala ho cez telefón vyčítavým hlasom. Na obrazovke vo vozni druhej triedy poskakovali animované ovečky, bača a valach s hypertrofovanou bradou, ktorá vyzerala ako struma pri ochorení štítnej žľazy, tlmočili cestujúcim akési posolstvo, ale keďže ho nedokázal pochopiť, presadol si radšej na sedadlo oproti. Navyše nechcel, aby Renáta telefonát počula, vedel, že si nepraje byť s jeho exmanželkou akokoľvek konfrontovaná, hoci i prostredníctvom elektromagnetických a akustických vĺn.

„Kto to mohol vedieť,“ snažil sa argumentovať Karol. „Mal zostať doma, ak sa necítil dobre.“

„Keď si ho volal, tak šiel, veď ho poznáš,“ povedala exmanželka.

„Musel byť chorý už predtým, predsa by neochorel len, čo sa namočí…“ vysvetľoval Karol do hluchého telefónu. A tento motív niekde neukradol? Ako niekto niekomu niečo hovorí do hluchého telefónu? Ozvalo sa klopkanie. Chodia ešte na stanici muži v montérkach búchajúci kladivom do kolies vozňov? Karol sa díval z okna ale videl len mladú sprievodkyňu na peróne, ako náhlivo poťahuje z cigarety. Na železnici sústavne niečo klope.